reklama

Zrodená z peny

O zrodení bohyne lásky a krásy sa tradujú dve rôzne mytologické verzie. Možno trocha netradičný príbeh, ale jeden z tých najkrajších. Nielen o zrodení Afrodity (Αφροδίτη). (Αφρóσ – pena, διτος – vynárajúca sa.)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (20)

Homér opisuje, že Afrodita bola dcérou boha Dia a Diony. Diona je bohyňa dažďa a prameňov, radená medzi Titanov a neskôr aj stotožňovaná s Hérou, bohyňou rodiny a žiarlivosti a jeho všeobecne uznávanou manželkou.

Podľa inej verzie sa Afrodita zrodila so samotného semena boha nebies Urana po tom, ako mu jeho syn Titan Kronos, odrezal pohlavný orgán a hodil ho do mora. Pri tomto čine sa morská voda veľmi spenila, pena padala hlbšie a hlbšie do hlbín mora. Odrazila sa na morskom dne, vystúpila na hladinu a dala svetu Afroditu v morskej mušli.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Zrodenie Aphrodity (Sandro Botticelli, 1485)

Keď sa spenená hladina mora utíšila, Zefyr zočil túto z peny zrodenú krásu. Stála tam v celej svojej božskej nádhere, krehká a zraniteľná, že pocítil potrebu ochraňovať ju. Vzal ju na Kytheru a odtiaľ na pobrežie Cyprusu.

Afrodita chránila lásku každého zaľúbeného. Obľubovala tiež privádzať iných bohov do zaľúbenia k smrteľníkom. Darilo sa jej kuť okovy lásky na iných bohov, predovšetkým na Dia, ktorý sa vždy znova a znova zaplietal do ľúbostných afér so smrteľníčkami. Afrodita očarovala bohov a smrteľníkov svojou krásou, a tak si ich často naklonila na svoju stranu. Ako napríklad Parisa, ktorému za Zlaté Jablko pre najkrajšiu bohyňu sľúbila lásku krásnej Heleny zo Sparty, čím sa neskôr rozpútala Trójska vojna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Afrodita bola vydatá za škaredého, krívajúceho, pritom veľmi zručného a múdreho boha Hefaista (bola to vôľa Dia, aby sa kvôli Afrodite neškriepili iní bohovia). Hephaistos bol veľmi šťastný takej manželke a vyrábal pre ňu nádherné šperky, ale nedokázal si tým získať jej lásku. Afrodita mala ľúbostný vzťah s Áreom, bohom vojny. Homér vo svojom diele Odyssea opisuje nasledovnú udalosť:

" Od Heliosa, ktorý všetko videl, sa Hefaistos dozvedel o zrade svojej ženy s Áreom. Preto sa rozhodol, že oboch nachytá v pasci a pripravil neviditeľnú čarovnú sieť. Pred Afroditou predstieral, že odchádza na Lemnos. V noci, ako správne predpokladal, prišiel Áres za Afroditou, no obaja uviazli v nachystanej sieti a nevedeli sa z nej vyslobodiť. Hefaistos okamžite privolal Dia a ostatných bohov na vznesenie obžaloby. Aj keď sa previnilci počas tejto chvíle veľmi hanbili, ostatní bohovia sa na tento krásny pár iba očarene dívali. Apollón s úsmevom poznamenal Hermesovi, že sa pekne podarilo Hephaistovi chytiť Áresa s Afroditou a obnažených ich ukázať ostatným bohom. Spýtal sa ho, či by sa aj on chcel ocitnúť v takejto ponižujúcej situácii. Hermes mu šibalsky odpovedal: Dal by som všetko za to, byť na Áresovom mieste, byť s krásnou Afroditou! A hoci by ma aj trikrát viac spútali a všetci bohovia z Olympu obnaženého ma videli!" Udalosť podľa Homéra končí hlučným smiechom všetkých prítomných bohov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Odhalenie Afrodity a Áresa bohmi (Joachim Wteweal)


Zo vzťahu Áresa a Afrodity sa zrodili bohovia Eros (známy anjelik s lukom a šípmi), Antemos (zobrazovaný podobne ako Eros, ale mal motýlie krídla), Deimos (Hrôza), Fobos (Strach) – obaja verne sprevádzali otca Áresa do bojov a napokon bohyňa Harmonia. Harmonia sa stala manželkou thébskeho kráľa Kadmosa. Kadmos nechtiac rozhneval bohov zabitím posvätného hada pri zakladaní mesta Théby, čo prišlo vhod Hére a tá prekliala ich deti. Po strate detí so žiaľom odišli do Yllírie a cestou prosili bohov, že sa radšej oni mali stať hadmi ako takto trpieť. Bohovia im v prosbe vyhoveli.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Hermesovi sa Afrodita odvďačila láskou, za to, že sa jej zastal pred všetkými bohmi a splodila s ním krásneho Hermaphrodita. Hermaphrodit sa zamiloval do nymfy Salmakis. Salmakis ho tiež veľmi milovala a počas objatia s ním prosila bohov, aby sa ich telá už nikdy nerozdelili. Bohovia jej prosbu vypočuli a obaja splynuli v jedno telo.

Keď Afrodita otehotnela s Dionýsom, Héra prekliala ich počatý plod lásky. Héra žiarlila na Afroditu, lebo práve jej Paris venoval Zlaté Jablko a urazil tým manželku najvyššieho boha. Afrodita porodila ohavného Priapa. Bohovia ho vyhnali z Olympu a žil s nymfami a satyrmi. Priapos bol bohom plodnosti, ale sám nikdy nedosiahol milostné uspokojenie. Raz v noci sa však pokúsil zmocniť krásnej nymfy Lotis. Vystrašil ho však hýkajúci somár a Lotis sa prebudila. Keď uvidela Priapa, o čo sa pokúša, dala sa na útek. Nevedela, kam sa pred ním ukryť, aby ju viac neobťažoval a tak ju bohovia premenili na krásny vodný kvet. Priapos tak podľa Hérinej kliatby svoju túžbu nikdy neuspokojil, aj keď sa jeho mužstvo stále zväčšovalo a neochabovalo.

Obrázok blogu

Afrodita, Národné Archeologické Múzeum v Athénach    

Afrodita sa zamilovala aj do troch smrteľníkov: Adonisa, Anchisesa a Butesa.

Adonis bol synom cyperského kráľa Kinyra a jeho dcéry Myrrhy. Afrodita potrestala Myrrhu za nedostatok lásky zaľúbením sa do vlastného otca. Tá neskôr svojho otca v jednú noc opila a zviedla. Kráľ sa veľmi rozhneval, keď sa dozvedel, čo sa stalo a v hneve sa pokúsil dcéru zabiť. Afrodita však Myrrhu na poslednú chvíľu premenila na strom (myrrhovník) a keď do neho kráľ uťal, vypadol zo stromu krásny Adonis. Zo stromu dodnes vytekajú jej Myrrhine slzy (žltá živica). Afrodita si Adonisa zamilovala, ukryla ho do truhlice a zverila do podsvetia, bohyni Persefone do opatery. Ale aj Persefona sa do krásneho Adonisa zamilovala a nechcela ho bohyni Afrodite viac vrátiť. Rozhnevané bohyne nakoniec musel rozsúdiť súd, ktorý uznal, že na Adonisa majú rovnaký nárok obe bohyne. Afrodita mu život zachránila a Persefona ho vychovala, každá s ním mohla stráviť jednu tretinu roka. Zvyšnú tretinu mal byť Adonis sám, pre odpočinok. No Afrodita mu počarila, aby aj zvyšnú tretinu roka strávil s ňou. Persefona opäť žiarlila a šla za bohom Áreom, Afroditiným milencom, posťažovať sa. Áres sa rozhneval, premenil sa na diviaka a chudáka Adonisa prepichol klami. Afrodita veľmi žialila za Adonisom a prosila samého najvyššieho boha Dia, aby s ním mohla tráviť aspoň krásne letné mesiace, nech ho na tento čas prepustí z podsvetia. A tak Adonis trávil jar a leto s Afroditou a jeseň a zimu s Persefonou. Tak silná bola láska bohyne lásky.

Obrázok blogu

Afrodita s Adonisom

Anchises bol synom boha Dia a Plejády Elektry. Krásny, statný muž, zakladateľ a kráľ Dardánie, od ktorej sa neskôr odčlenila Trója, a ktorému Afrodita dala syna Äneasa. Äneas bojoval po boku otca v Trójskej vojne a Afrodita ich vo vojne ochraňovala a pomohla im nájsť cestu von spomedzi ruín. Äneas vyniesol otca na svojom chrbte, lebo ten nevládal chodiť, a na radu bohov odplávali na západ. Anchises zomrel počas plavby, nedožil sa kráľovstva svojho syna Äneasa, z ktorého neskôr Äneasov vnuk Romulus založil Rím.

Butes sa zúčastnil veľkolepej výpravy Argonautov. V jednej z ciest preplávali popri ostrove so sirénami. Sirény vedeli moreplavcov začarovať božským spevom natoľko, že stratili svoj kurz a podľahli sirénam. Odysseovi sa však podarilo ostatných vopred varovať, na ochranu pred zmámením si naliali vosk do uší, on sám chcel byť pevne uviazaný o stožiar lode, lebo chcel počuť ten božský spev. Butea však sirény predsa len zlákali spevom. Skočil do mora a plával smerom k ich ostrovu, ale začal sa topiť. Afrodita ho zachránila a dopravila k pobrežiu Sicílie. Stal sa kráľom Elymois na Sicílii a s Afroditou splodili syna Eryxa. Eryx pokúšal ohavného obra s tromi telami Geryonéa, keď mu chcel ukradnúť kravu so stáda. O jeho vychýrené stáda sa však zaujímal mykénsky kráľ Eurystheus a dal za úlohu Heraklovi tieto stáda mu prinieť. Herakles porazil Geryonéa, ale aj Eryxa, ktorý sa mu postavil v boji a Herakles túto úlohu, ako aj nasledujúcich jedenásť splnil.

Afrodita stelesňovala lásku nielen ako cit, ale aj lásku žiadostivú a vášnivú. Milovala ruže aj myrthy a sprevádzali ju obľúbené zvieratá, párik bielych holúbkov. Dodnes sú biele holubice a ruže symbolom lásky a zamilovaných.  

Obrázok blogu


Afrodita, Eros a Satyr    

Obrázok blogu

Afrodita, Národné Múzeum v Ríme    

Obrázok blogu

 

Najznámejšia Afrodita z Milosu

Obrázok blogu

Najznámejší obraz od Botticelliho: Afrodita a Áres usínajúci od únavy

Zuzana Ďurická

Zuzana Ďurická

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

«Ἓν οἶδα ὅτι οὐδὲν οἶδα» Σωκράτης Zoznam autorových rubrík:  FotografieGréckeGrécka mytológiaSlovenskéÚvahy

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu