O gréckej lenivosti

Autor: Zuzana Ďurická | 17.2.2015 o 21:09 | (upravené 17.2.2015 o 22:44) Karma článku: 11,21 | Prečítané:  69502x

Nie je všetko vždy tak, ako sa ľuďom naservíruje...

Každý večer čítam deťom rozprávku na dobrú noc. Nedávno som im čítala o lenivom Heinzovi. Nechcelo sa mu pracovať, iba jednu kozu mal a tú každý deň vodil na pašu. Ani to sa mu nechcelo. Tak sa oženil s Trinou, tiež mala jednu kozu. Bude teda aj jeho kozu vodiť na pašu a on nebude musieť ani prstom pohnúť. Ale ani Trina nebola hlúpa, nechcelo sa ani jej chodiť s kozami na pašu. Vymenili teda obe kozy za za úľ s včelami. Mali miesto mlieka aspoň sladký med a nemuseli ani z postele vstať. Nakoniec i ten krčah s medom rozbili. Známa rozprávka, poviete si. Áno, ale nie je grécka. Vlastne ani neviem, odkiaľ sa tie reči o lenivých Grékoch vzali a prečo. Mne sa to na tento pracujúci národ vôbec nehodí. 

Sme obyčajná slovensko-grécka rodina. Nežijeme zle, nesťažujeme sa, hlavne, že sme zdraví a nehladujeme... Nemáme bazén pred domom, ani najnovšie fáro z tých najdrahších na trhu, ani luxusné dovolenky v zahraničí si nemôžeme dovoliť a ani nenaťahujeme prázdne dlane k iným, aby nám dali na živobytie. Bežný ľud pracuje, aby vyžil. Normálne, že práca. Ako na Slovensku. Uvediem konkrétny príklad, to čo vidím každý deň vlastnými očami. Môj manžel vstáva ráno o siedmej, vráti sa domov o piatej - šiestej popoludní, "naobeduje" sa, oddýchne si a o pol ôsmej odchádza do druhej roboty. Aj soboty, aj nedele, celý týždeň, mesiace, roky...  Má sezónnu prácu, takže v zime je menej roboty (čiže je takmer vždy okolo tej piatej doma). Ale keď príde leto, ani neviem kedy si ľahne spať a kedy už ráno vstal... Sú dni, kedy ho skutočne ani nevidíme a nebyť mobilných telefónov, tak sa ani nepočujeme. Pracuje pod holým nebom, v zime, keď fúka a je skutočne taká kosa, že vám tuhnú sople v nose a v lete, kedy je vám tak teplo, že by ste si ešte aj kožu vyzliekli. V horúčavách, kedy úradníci v klimatizovaných kanceláriach sa sťažujú na neúnosné teplo, tunajší ľudia makajú. (Inak také niečo, že voľno pre horúčavy som ešte v Grécku nepočula.)

Na dvoch, niekedy i troch robotách, tu funguje viacero rodín. Pracujú i ženy. Materská trvá len 6 mesiacov, v prípade štátnej zamestnankyne "až" rok, potom sa treba vrátiť do zamestnania, lebo vás ľahko nahradia. A čo na tom, že ešte dojčíte, že nemáte peniaze na jasle, opatroveteľku... nikoho to nezaujíma. Peniaze treba. Deti často nechávajú po rodine, stará sa kto môže, aby ženy mohli pracovať. Po práci ich čaká ďalšia práca, starajú sa o domácnosť, varia každý deň, upratujú každý deň, starajú sa o deti. Deti pomáhajú rodičom, napríklad ak vlastnia nejaký obchod či tavernu, je to práca celej rodiny. Tu si zase nepredstavujte, že sú hneď milionári, keď majú vlastný biznis. Je to často akurát toľko peňazí, aby slušne vyžili. Absolventi sa snažia po štúdiu uchytiť v práci, ale nie každému sa to podarí. Poznám fyzioterapeuta, ktorý teraz vyrába ovčí syr. Alebo programátorku, ktorá dvíha telefóny v televíznom shope... Páči sami, že sa snažia vybrať si vzdelanie, dúfajúc, že ich raz skutočne uživí. Kým inde je trend byť manažér a dostať k tomu telefón, auto, laptop a najlepšie nech prepláca firma aj bývanie a ešte tak aj plat dve tisíc euro k tomu...  Grécka mládež sa učí viac remeslám a nemajú prehnané nároky. Aspoň tak to vnímam ja osobne v mojom okolí. Môže byť, že vo väčších mestách sa nároky značne líšia.

Mnohí ľudia sa skutočne idú doslova zodrať a žijú z ruky do úst. Nie, nepíšem o Slovensku, píšem o Grécku. Pracujete celý život, čakáte na dôchodok a povedia vám, že nie v 61 rokoch, ale vy až v 67 pôjdete pani. Prečo? No lebo tak vám vypočítali a tak spadáte do tabuliek. Tak pani čaká... Makáte ako fretka, a miesto odmien vám plat znížia o polovicu. Veď úsporné opatrenia, je kríza a treba šetriť. Mh, no áno, však nech si to odnesie ten sprostý národ, však robiť musia tak či tak... Zaujímavé, že v EÚ je mnoho krajín, ktoré majú omnoho vyššie priemerné mzdy a dôchodky ako sú (boli) v Grécku, a dalo by sa tiež veľa diskutovať o pracovitosti toho daného národa. Nebyť cudzincov prichádzajúcich za prácou, ktovie kde by boli...  Vraj ani nič nevyvážajú. Hm, to je zaujímavé, že tí leniví Gréci dostali do slovenských supermarketov svoj olivový olej, jogurty či  kozmetiku. V gréckych supermarketoch zatiaľ darmo hľadám slovenské výrobky, pričom napríklad na  české výrobky natrafím dosť často.

 No každý si do úst vezme práve Grékov. Komu by sa páčilo mať stále menej peňazí v peňaženke, ale mať stále rovnaké, ak nie aj väčšie výdavky. Účty nikto neokresal. Liter mlieka stojí stále euro päťdesiat centov, maslo dve eurá osemdesiat centov, kilo kuraťa sedem eur, platiť daň z nehnuteľnosti každý mesiac a za každé poschodie zvlášť, poplatky za dodávanie elektriny a plus trojmiestne sumy za spotrebovanú elektrinu každý druhý mesiac, platiť cestné mýto a ešte aj koncoročnú cestnú daň podľa typu auta, a tak ďalej a tak ďalej... A ak máte deti, rastú a treba ich obliekať, platiť škôlky, aj na školách sú rôzne výdavky...  Kto by to uniesol? A ako dlho?  Preháňam, poviete si... Veď Gréci si fajnovo pijú frapé a majú siestu cez obed. A furt sa len vyvaľujú...  Každý má nárok na prestávku v práci, či je to Slovák alebo Grék. Nemám pravdu? Siesta sa dodržiava od druhej do asi piatej, celým rokom, ale po sieste sa pracuje ešte do deviatej, v lete ešte dlhšie. Kancelárie a banky nemajú siestu, pretože sú otvorené kratšie a napríklad končia o tretej alebo štvrtej popoludní. V lete je siesta nevyhnutná, na tom rozpálenom slnku to vydržia iba slnkuchtiví turisti. Tí sa už takmer s úpalom motkajú od obchodu k obchodu a nadávajú na Grékov, akí sú len leniví národ, keď je všetko zatvorené... Akoby sa na Slovensku nenašli typy ľudí, čo presedia deň v kancelárii, premotkajú sa po chodbách, len aby deň prešiel. Iní idú dušu vypľuť od toho, ako sa zase narobili. Všade máte to isté, tak neviem prečo práve Grékom pripadla táto nálepka, že lenivosť.

Grécko je vnímané ako dovolenková krajina plná pohody a oddychu, čo je skvelé pre turistov, ale netreba zabúdať, že je za tým kusisko práce, aby to tak bolo. Kusisko gréckej práce. Že sa tomu ťažko verí? No pokiaľ budú médiá aj naďalej zobrazovať Grécko ako krajinu darmožráčov a lenivcov, ktorí čakajú kto im čo dá, tak sa ani nebudem čudovať...  Nehovorím, že je tu všetko dokonalé, ale ruku na srdce, na Slovensku je? Alebo kde inde je? Môj článok je reakciou práve na to, ako vykresľujú Grécko médiá. Lebo netreba hneď všetkých hádzať do jedného vreca. Áno,budem si ich zastávať, tak ako tu v Grécku obhajujem a zastávam si nás, Slovákov, keď treba. Našla som tu predsa druhý domov, rovnako tak sa Slovensko stalo druhým domovom pre môjho manžela a naše deti. 

Koniec koncov, všetko je to o politike, a tú nerobia obyčajní ľudia. 

A ešte niečo. Kým iné deti počujú o kozách len v rozprávkach, tak v Grécku dodnes vidíte ľudí s kozami, aj ovcami, na paši. Myslite na to, keď budete jesť grécky feta syr. 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?